Ako sa na dvakrát rozhodujeme, či navštíviť Múzeum Slovenskej Dediny v Martine

Autor: Richard Uhrina | 13.2.2016 o 17:14 | (upravené 13.2.2016 o 17:30) Karma článku: 6,41 | Prečítané:  677x

Uvažovali sme s bratrancom nad tým už dávnejšie, žeby sme si mali nájsť čas a vybrať deň, kedy sa vyberieme do najbližšieho skanzenu v našom okolí, no tentokrát to bolo veľmi spontánne rozhodnutie, a tak to aj nakoniec dopadlo.

Ráno sa prebúdzam konečne po dlhšom spánku, chystám sa učiť, na ďalší deň ma čaká skúška, tak by bolo fajn si učivo aj prebehnúť, mám na to celý deň. Pozerám, že slnko krásne presvecuje celú izbu, keďže okno mám otočené na východ a je aj celkom bielo, to tu už dlhšie nebolo. Dávam ešte rannú kontrolu správ. Aha! Písal mi bratranec Roland zhruba pred hodinou. Čože na mňa má? Zisťujem čo je vo veci pričom sa ma pýta: "Ideme smer Martin?" Blik! Zrazu mi svitlo, že počasie celkom praje a to je aspoň chvíľková príležitosť navštíviť skanzen, lebo snehu veľa nie je, ani zima a stále je zamračené. Proste nie sú posledné dni veľmi vhodné na fotenie. Okrem toho by sme radi uvítali čo možno najmenej ľudí, takže sa tam potrebujeme dostať v týždni. Teraz je na to aspoň čiastočná príležitosť, keďže v noci čo to napadlo snehu a je tak striedavo oblačno. Rýchlo dolaďujeme detaily s tým, že o chvíľu ide z domu a je u mňa.

Prejde zhruba 10 minút a dostávam od neho správu: "Aké je u vás počasie?" No pozerám von oknom, začína sa zaťahovať oblačnosť, tak píšem: "Teraz sa to tu kapánek zatiahlo". Po následnej krátkej výmene názorov sa rozhodujeme, že nejdeme teda, ale dáme si opciu, že ak by sa vyčasilo, tak sa ešte prípadne dohodneme. Vravím si fajn, aspoň budem môcť nejaký čas nakoniec venovať štúdiu.

Začal som ale riešiť iné veci a skôr ako som sa dostal k učivu, pozerám z okna po necelej hodine, že opäť sa vyčasuje a tentokrát sa to trhá ešte viac! Znova mu píšem, znova to preberáme. Je to celkom ťažké rozhodnutie, lebo počasie sa menilo prakticky z minúty na minútu. Okrem toho niekde bola oblačnosť pretrhnutá, niekde bola celistvá. Sme na vážkach, výsledok je neistý. Po kratšom uvažovaní nakoniec padá definitíva. Ideme! Čas dokedy je ale otvorené som mu už písal. V zime len do 14:30. Trošku sa obávam toho, či to nebude málo času, ale lákadlo tam ísť je veľké. Videl som to už na fotkách a veľmi sa mi to tam páčilo.

Odchod zo Žiliny máme niečo okolo 12:30, predpokladaný príchod až k 13:00. No, čistý čas tak hodina a pol maximálne. Ale tak nevadí, na prvú prehliadku to bude celkom fajn a ja ako študent by som to mal mať za 1€ + 1.50€ za foto, čo vôbec nie je také zlé. Navyše sa obloha nechce vyčasiť, takže fotky budú skôr dokumenárneho charakteru. Cesta je krátka a podľa GPS sa pohodlne dostávame až k nášmu cieľu.

Po zaparkovaní auta sa poberáme cestičkou ku skanzenu. Chvíľu ešte uvažujeme či vôbec pôjdeme dnu. Dalo by sa to doriešiť aj alternatívne, žeby sme sa vybrali inde fotiť. Prichádzame pred bránu, že pozrieme sa aspoň, či informácie na internete sú pravdivé a uvidíme na mieste, či pôjdeme do areálu alebo nie. Ako tak pozeráme, úplne na spodku tabule nachádzam informáciu, že ZŤP to má dokonca zadarmo. Keďže Roland túto kartu má, tak je rozhodnuté. Normálne je vstupné 2€, ja to mám ako študent za polovicu. Doplácame ešte za fotografiu ako som písal vyššie, každý po 1.50€. V princípe vstupné nie je drahé, ale stále ide o to, že máme na prehliadku len asi hodinu a štvrť, chvíľu trvalo, kým sme tam prišli. Za iných okolností by sme sa nad tým ani nepozastavili, keby sme tam prišli hneď ráno. Čo už, naša chyba.

"Ale tento poplatok je len pre amatérske fotografovanie!" hlási nám pani pri okienku. " Však my sa tým neživíme..." odpovedám jej s úsmevom.  Zvláštne. Ešte sme s Rolandom ani nestihli vytiahnúť fotoaparáty a pani si už myslela svoje. Len statívy sme držali v rukách. Príde mi to vlastne úsmevné. Neznalosť ľudí k vytváraniu predsudkov a názorov. Ako sa vraví, niekto dokáže upliesť bič aj z.... no však viete z čoho. To ako keď stretnete človeka s futbalovou loptou, v batohu má kopačky a príde na ihrisko si zahrať. Povie, že vo vaku má kopačky no a nejaký dobrák mu povie, že profesionáli tu nemôžu byť, len preto, lebo ostatní tam behajú v teniskách. Navyše, keby som bol profík ako fotograf, tak v takýto deň ma tam ani nenapadne ísť. No nič, vypúšťam to z hlavy.

Dostávame ešte kalendárik s popisom akcii, ktoré sa konajú v priebehu roka. Fajn, celkom užitočná vec a rozumná reklama z ich pohľadu. Druhá teta nám povie, kde čo nájdeme, aj sa pýta, či chceme sprievodcu, ale slušne odmietame, že si len čo to nafotíme. Tak nám dáva aspoň pokyny, dokedy môžeme byť, kde sa nachádza aká oblasť a ako sa potom dostaneme von. Ďakujeme jej a vydávame sa do priestoru.

Prejdeme pár metrov a už sa foťák dostáva z batohu. Najskôr vyťahujem statív aj ja. Ale o chvíľu ho na dobro skladám naspäť do batohu. S tým by som nič neodfotil. Je tu toho neuveriteľné množstvo a práca so statívom by ma len zdržiavala, navyše, fotky dnes tak úžasné nebudú, aby som nemohol trošku zvýšiť citlivosť a svetla je relatívne dosť. Takže sa rozhodujem fotiť z ruky, pričom ISO nechávam na automatiku. Objektív Canon 15-85mm je v tomto prípade skvelý pomocník. Či už z bližšia na široké ohnisko, alebo keď treba niečo priblížiť, žiadny problém.

Už po pár minútach ale zisťujeme závažnosť stavu. Času je neuveriteľne málo na taký veľký areál (pozn. 15,5 ha). Ani z tých fotiek čo som už videl sa mi nezdalo, že to môže byť tak rozsiahle. Ani nevieme čo skôr fotiť. A to je na tom to najhoršie. A tak fotíme všetko, prakticky bez uváženia.

Som z toho ale prekvapený v dobrom. Nemal som ani tušenia, že taký veľký skanzen sa nachádza kúsok od môjho bydliska. Už teraz je nám obom jasné, že to nebude naša posledná návšteva a bude treba vybrať vhodnejší deň a nechať si na to viac času. Prostredie je skutočné nádherné, je to priam pastva pre oči. Okrem nás dvoch tu už vlastne nikto nie je. Jednotlivé chalupy sú členené podľa regiónov ale priznám sa, nemám ani tušenia, ktoré kam zaradiť. (pozn.: podľa webu - Orava, Turiec, Liptov a Kysuce)

Po uvážení som nakoniec dospel k záveru, že 2€ za vstupné je skôr len symbolické na to, aký je rozsah skanzenu a aj ako vyzerá a čo všetko je možné vidieť. Okrem toho v cene máte aj sprievodcu, ktorého sme my odmietli. Samozrejme, zimná prevádzka je trošku iná, ako v lete, nie je možné sa tu zdržiavať tak dlho a ani sa nedá navštíviť toľko expozícii. (v lete ich je otvorených 22, teraz ich bola asi tretina z toho)

Prešli sme jednou ulicou, skoro sme sa nikam nedostali a trištvrte hodina už za nami... To už nemáme ani polovicu času. Rýchlosť fotenia narastá ešte viac. A to sme zatiaľ videli tak možno pätinu areálu! No nič... V hlave mi je jasné, že celé toto fotenie je odsúdené na neúspech, ale aj tak mi to vnútorný pocit nedá sa vzdať, tak fotím snáď aj to, čo by ma inokedy vôbec ani vo sne nenapadlo.

Čas plynie veľmi rýchlo a postupne fotografovaním zbiehame dole, k nášmu východu. Stavíme sa ešte pozdraviť ovce, to sú také vďačné objekty. Len hľadia na Vás a beékajú. :)) Odfotíme ešte zopár domov a nakoniec zisťujeme, že je najvyšší čas sa vybrať smerom von, aby nás nemuseli naháňať. Poberáme sa k bráne, tam nás už očakáva vrátnik, ktorý nás púšťa z areálu. Ďakujeme mu za návštevu a tým náš krátky pobyt v skazene končí.

Chcel som otestovať ešte výkon nového kompaktu, ale veľmi som sa k tomu nedostal, vzhľadom na to, že som mal dosť starostí so svojou zrkadlovkou. Tak aspoň niekoľko záberov pred návštevou, po nej a cestou domov. A ešte na úplny záver nášho foto výletu nejaká tá bratrancová Yufka, ja som si dal klasický Döner. Uvidíme, čo doma na to povie PC. Kompakt je schopný fotiť aj do RAW-u, takže som bol náramne zvedavý, ako to bude vyzerať. Bol som nakoniec z toho vcelku príjemne prekvapený, aký výstup sa dokázal z tej malej krabičky dostať.

 

Záverom by som rád zhodnotil aspoň prvé dojmy. Múzeum Slovenskej Dediny v Martine nemá veľmi zvučné meno, aspoň teda ja som ho doteraz nejako neregistroval, no po mojej prvej skúsenosti musím svoj názor zmeniť. Vskutku krásne prostredie a rozsiahly komplex. Podľa ich webu je to dokonca najväčší skanzen na Slovensku. Architektúra z rôznych kútov severného Slovenska, príjemná cena vstupného a celkom dosť akcií v priebehu roka dáva tomuto miestečku moje subjektívne vysoké hodnotenie. Jediná nevýhoda v zime je otváracia doba, ktorá je oproti letu podstatne kratšia a je otvorených aj menej miestností v budovách. No napríklad Vychylovka, v ktorej sme boli minule, oficiálne v zime ani nie je v prevádzke. Druhá stránka mince sú ale návštevníci, ktorých tu v tomto čase určite toľko nie je ako v lete, čo je celkom výhodou, pokiaľ si tu chcete trošku oddýchnuť od spoločnosti. Každý kto sa zaujíma o tradičnú severoslovenskú dedinu, má pochodené ostatné skanzeny (alebo aj nie) a tento mu ešte chýba, vrelo odporúčam navštíviť toto miesto. Myslím si, že neoľutujete.

Zvyšné fotky, čo sa nevopchali do článku:

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?