Ako sa Majko s Riškom do zimnej rozprávky vrátili

Autor: Richard Uhrina | 30.4.2016 o 20:35 | (upravené 30.4.2016 o 21:33) Karma článku: 10,66 | Prečítané:  10277x

Je 28. apríl... Skutočne? Podľa počasia to vyzerá skôr ako žart na 1. apríla. Proste zima si rozmyslela ešte aspoň na chvíľu zavítať do našich končín, a tak dohodnúť výlet na rozlúčku, snáď definitívnu už, nebol problém.

Mnohí si určite spomínate na môj nedávny blog, kde som opisoval túru na Boboty. Ak nie, tak si môžete o tom viac prečítať tu: http://richarduhrina.blog.sme.sk/c/412560/skvela-meninova-tura-na-boboty-1085-m-n-m.html?ref=viacbloger

Pre znalejších, určite si spomeniete, ako som písal o rýchlom preklopení do jari a ako som si to užíval v krátkom-krátkom pri teplote 20+°C. Áno, vedel som, že ochladenie príde, predsa len, také teploty sú extrémom, ale s týmto som naozaj už nerátal. Záver apríla sa ukázal ako mesiac so skutočne bláznivými premenami počasia.

Je to priam neuveriteľné, ako ľahko sa dá dohodnúť za určitých okolností na spoločnej túre. Stačí si predstaviť, že v kine ide nejaký kasový trhák a zrazu niekto navrhne, aby ste šli s ním. Poväčšine dohadovanie veľmi nebolí a ide ľahko. Nejaký taký kasový trhák zažívame v posledných dňoch na vrcholkoch hôr. Reklamy, cháp webkamery, sledujeme už od nedele a dávajú nám možnosť nahliadnúť na super predstavenie na horách. Veď kto by povedal, že tesne pred začiatkom mája naváľa na kopcoch na súvislú vrstvu snehu?

Stále ten istý link. Musí mi vkuse posielať tú Chatu pod Suchým?. Maja to asi baví od víkendu ma tým zabávať, však sa to aj tak všetko rozpustí... No nie som o tom až tak presvedčený. Predpovede sú totiž veľmi zaujímavé. Prechádza cez nás nejaký studený front a v stredu majú byť vcelku mohutné zrážky, dokonca aj v nižšie položených oblastiach v snehovej podobe. A je to naozaj tak, sneh sa v Žiline síce nedrží, ale je ho pekne vidieť už od rána, teplomer v aute mi kde tu skočí na 1-2°C. A tak Maja napadne, žeby si na ďalší deň zobral dovolenku, ak mu ju šéf dá. A je mi jasné k čomu smeruje. Telepaticky sme spojení a keďže reklamy v internetovskej TV na chatách boli viac ako pôsobivé, dohodnutie si výletu na hory trvalo rekordne krátky čas. Povedal by som, že od naznačenia dovolenky už bolo všetko v hlavách dohodnuté, že sa ide.

Skvelá správa, Majo nakoniec dostal zelenú a bude mať voľno. Dohadujeme destináciu a čas odchodu. Bohužiaľ, ja by som uvítal aj východ slnka, ale ráno mám ešte nejaký odvoz, a tak môžeme ísť iba na deň. Ale aj tak sa na to tešíme obaja. Jedná sa o raritnú turistiku a niet pochýb o tom, že to bude super zážitok.

Na ďalší deň ja vybavujem, čo potrebujem a 8:15 sadám do auta. O chvíľu sa už s Majom vezieme do Vrátnej doliny. Vymysleli sme to tak, že si to dáme popod lanovku na Snilovské sedlo a odtiaľ sa uvidí, či to bude Veľký Kriváň, alebo Chata pod Chlebom. Na miesto dorážame tesne pred deviatou. Skôr ale ako odstavíme auto na parkovisku, ešte zastavujeme kúsok pred parkoviskom na zdokumentovanie toho krásneho dňa.

Slnko krásne sveti, ale predpovede nám hlásili skokový nárast oblačnosti niekedy okolo 11 hodiny. Ale na horách panujú neraz premenlivé podmienky, preto verím, že tentokrát to počasie vydrží. Zopár úprav a vyrážame popod lanovku hore. Je mi to celkom zvláštne. Zimnú turistiku mám naozaj rád. Po zime som si povedal, super, teším sa na leto, ale zrazu za 2 týždne od začiatku jari sa na pár dní zima vráti. Myslel som si, že budem na to skôr frflať, no opak je pravdou. Žiarim vo vnútri nadšením a entuziazmom. Pre mňa ten sneh bol ako nejaký darček. Súvislá pokrývka už od samého začiatku.

A práve to je dôvod, prečo tesne pred koncom serpentín vyťahujeme návleky. Ja tak trošku moje dobojované, takže už dopredu počítam, teda sa skôr obávam toho, že budem mať kvantum snehu v topánkach. Pravda je totiž taká, že vysoké zimné turistické sú už na letnom odpočinku, a tak musia poslúžiť moje stredne vysoké turistické topánky, čo používam počas jari, leta a jesene.S oblečením to našťastie taký problém ešte nebol, tam som inventúru letného a zimného oblečenia zatiaľ nestihol spraviť.

Aby som nezabudol, kto ste niekedy 28. apríla po tom, čo z hôr úplne zmizol sneh, videli chlapov so snowboardom, lyžami a jedného dokonca na skialpoch? Ak sa to teda niekomu podarilo, tak zdvihnite ruku. U mňa to teraz bolo prvýkrát v živote. Prišlo mi to aj celkom smiešne. Blíži sa mesiac, kde sa teploty preklápajú do letných a ľudia si spokojne vyťahujú lyžiarske náčinie. Komédia toto. Lyžiari nás teda obiehajú, tak isto aj chalani z HZS so svojimi štvornohými priateľmi. Nejako sa poflakujeme, no, ale však to najhoršie nás ešte len čaká, tak načo to teraz hrotiť?

A je to veru tu. Vynárame sa z lesa, serpentíny sa končia. Odteraz už len popod lanovku priamo hore. Kto pozná, vie, aká to je "stena". Pri spomienke na moje posledné vystúpenie a trápenie sa mi nie je zrovna veľmi veselo. Ale to už je dávna minulosť. Opieram sa do terénu a ide sa mi naozaj dobre. Zrazu všetkých lyžiarských nadšencov predbiehame, pričom si ich ešte na pamiatku dokumentujem. "Kde ste nechali lyže?" -pýta sa jeden. Vravím mu: " Na letnom odpočinku." Aj keď sa zamýšľam nad tým, či pri pohľade okolo seba bola moja odpoveď dostatočne výstižná, alebo nepochopiteľná. Snehu cca. 20cm a k sedlu ešte ďaleko.

No ja som myšlienkami úplne v iných dimenziách. Mám opäť ten bezdôvodný stav radosti, ide sa mi veľmi dobre, stačí aj termo tričko. Pri pohľade za seba opäť vidíme pás oblačnosti, ktorý sa pomaly a úspešne dostáva pod nás. Tak dnes to musí klapnúť! Ak bude nízka tak jedine pod nami!

Horná stanica lanovky sa neuveriteľne rýchlo blíži a už sme tesne pod ňou, no tu sa beztak veľký sklon sklon začína pritvrdzovať, tým pádom sa skôr len zdá blízko. No vietor sa už ozýva, a tak naťahujem mikinu, rukavice a čiapku, robím niekoľko fotiek a nakoniec teda chvíľu aj čakám Maja, ktorého som nechal kúsok pod sebou. Bohužiaľ, v tomto momente si ani len neuvedomujem, že to budú posledné fotky pri krásnej azúrovej oblohe.

Pokračujeme ďalej, keď tu zrazu vidím ako sponad lanovky začína vykúkať súvislá vrstva oblaku. Pri pohľade vľavo na hrebeň vidím to isté. Nízka oblačnost prichádza z Martinskej strany, nanešťastie, akurát na úrovni vrcholov hrebeňa. V mojom ponímaní hotová apokalypsa. Vyzeralo to pri tom vetre, ako keď začne "rásť" dymový hríb atómovej bomby. Zrazu je proste všade. Presne s takou silou sa na nás valila oblačnosť. Horná stanica lanovky sa ponára do oblaku, to je koniec. Všetky moje nádeje krásneho výhľadu z Veľkého Kriváňa sú fuč.

Prichádzame k hornej stanici lanovky. Členovia HZS sa už vracajú nazad a hlásia to, čo vidíme aj zospodu. Výhľad nulový. Tým pádom varianta B - Chata pod Chlebom - bude momentálne tou vhodnejšou alternatívou. Došli sme k smerovníku na Snilovskom sedle. Zelená značka nás posiela bohvie kam do závejov. A tak Majo vykračuje do neprešlapaného terénu a ja za ním v nádeji, že snáď vie kam ide, keďže tam už bol. Po chvíli ale triafame traverz vedúci rovno na chatu. Takže fajn, nemusíme blúdiť. Zanechávame za sebou prvé stopy v čerstvom snehu. Ten pocit, keď Vám sneh vŕzga pod nohami je na nezaplatenie. Hore bol ešte vo veľmi dobrom stave, teploty sa tu určite hýbali pod nulou. Kto vie, ale prečo to človeku robí takú radosť.

Keď mi smerovník ukázal, že na chatu to je ešte 30 minút od Snilovského Sedla, veľmi sa mi veriť nechcelo, no tá chata je fakt niekde v... ďaleko. Nakoniec sa nám tam darí dobojovať, pričom asi od tretiny sme už neboli nútení prešlapávať, lebo niekde zhora sa k nám pripojili niekoho stopy.

Videli ste niekedy snehuliaka 28. apríla? Ja až teraz... dokonca dvoch. Rovno pri chate. Stretáme tu aj príjemných turistov, ktorí išli hrebeňom s bivakovaním. Trošku nám povedali o nočných zážitkoch ako im snežilo na stan, určite to nebolo nič príjemné, aj keď z ich rozprávania to tak vôbec nevyznelo. Tak isto padla aj vtipná poznámka, že jeden tu už bol v Malej Fatre dvakrát počas zimy, a že konečne si to chcel prejsť aj bez snehu :-)) Takže aspoň bude opäť dôvod vrátiť sa. Lúčime sa a vchádzame dovnútra.

Dnu panuje príjemne teplo. Dávame si aj nejaký ľahší obed. Kapustnica bola ozaj super, môžem len odporúčať. Pritom nedalo sa povedať, žeby jej množstvom na mne šetrili, skôr naopak. K tomu pol litra kofoly, celková suma 4€. Fakt ľudové ceny majú na týchto chatách, že si to vôbec môžu dovoliť. Ale je aj pravda, že zásobovanie takej Chaty pod Suchým alebo aj pod Chlebom nie je tak náročné, žeby sa musela využívať len ľudsá sila horských nosičov. Chvíľu ešte posedíme, ale čas plynie a tak sa zberáme zase nadol.k

Teda nadol... Najskôr nahor na sedlo a až potom nadol. Ale niečo sa predsa len zmenilo. Oblačnosť vystúpila trošku vyššie, a tak hrebeň ostáva už pekne viditeľný. Azúro sa ale už konať dnes nebude. Aj zo Snilovského sedla sa zlepšili výhľady na Terchovskú stranu, preto robím ešte niekoľko fotiek a hor sa! Či skôr: Dol sa!

Sneh už mäkne, a to je zle. Schádzanie je tým dosť nepríjemné. Tráva pod snehom je klzká a vsrtvy vôbec nie sú poprepájané, ono vlastne ani nebolo kedy a vlastne ani nebude kedy. Každý jeden krok absolvovaný metódou dvakrát meraj a raz rež, dosť unavuje. Priznám sa, že toto bola asi najnepríjemnejšia časť z celej túry. Topánku som už mal plnú od snehu, gate mokré tiež po tom, čo noha dvakrát ušla a nebolo iného východiska, ako si chvíľu oddýchnuť na zadku :)) Ale koooonečne sme dosiahli serpentíny.

Odtiaľto to už bolo v pohode, sklon už sa zmenšil a tak to už bol len taký dobeh túry. Snehu ale poriadne ubudlo a podľa predpovedí si myslím, že v piatok, najneskôr v sobotu zmizne aj na hrebeni. Prichádzame k autu unavení, ale s takým zážitkom, aký neviem či ešte niekedy zažijem. 28. apríl.... neskutočné... Na záver len jedna filozofická otázka... Keď môže toľko napadať tesne pred letom, prečo by nemohlo toľko aj tesne pred zimou, napr. na Vianoce? :))

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?