reklama

Prečo chodiť na lokálne kopce? Spontánna túra na Čipčie (926 m.n.m.)

Po veľmi chladnom a usmoklenom počasí opäť vykúka slniečko, počasie sa čiastočne stabilizuje a prináša aj úsmevnejšie chvíle. V skutočnosti sa jednalo len o zaškolenie do tajov fotografie, no spojili sme príjemne s užitočným.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Ťažká noc. Ponocovanie nikdy neprináša prospech telu. No občas mám v tomto období sklony potiahnúť aj dlhšie. To už tak býva, keď si to môžem dovoliť. Ráno vstávam vcelku unavený až 10:15. Mám už za sebou za posledné 4 dni 340km odjazdené na bicykli, čo je na moje pomery dosť a telo už začína upozorňovať, žeby si už dalo pauzičku. Kým je ale počasie, tak tieto požiadavky ignorujem. Ktovie, kedy sa zase pokazí. Buď počasie, alebo aj telo :)

Kľud a pohoda na vrchole, Tomáš si dáva šlofík
Kľud a pohoda na vrchole, Tomáš si dáva šlofík (zdroj: Richard Uhrina)

Kúsok na to pozerám správy, kto mi čo písal. A Tomáš sa ozval. Že čo robím dnes? Dobrá otázka. Ale viem, o čo mu ide. Dávnejšie so mu sľúbil, že mu čo to vysvetlím ohľadne nejakých drobotín z fotografovania. Tesne pred 11. hodinou už riešime vzniknutý problém. Na 14:00 by som ale potreboval byť doma, takže to musí byť nejaká rychlovka. Zvažujeme, kde by som mu to mohol povysvetlovať. Najskôr prvý návrh padá na Hoblík, čo je celkom rýchle, ale nie sú tam príliš dobré výhľady. A tak prichádzame ku kompromisu, že Straník z hľadiska času aj výhľadov spĺňa naše podmienky. Tomáš sadá na bicykel a vyráža ku mne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Asi som bol chutntý :)
Asi som bol chutntý :) (zdroj: Richard Uhrina)

Ja ale ešte uvažujem nad možnosťami a nakoniec mi napadá Súľov. Ten je je fotogenický stále, raj pre fotografov a nie je to ani na dlho, ani ďaleko. Navyše záležitosť, čo som mal na 14:00 by som mohol vybaviť cestou, aké geniálne riešenie! Som sám zo seba nadšený. Tomáš prichádza okolo 11:30. Dolaďujem detaily, no bohužiaľ, s Lukášom, s ktorým som potreboval tú záležitosť dotiahnúť mi neberie mobil, a tak opäť nastáva dilema. Už začínam byť v koncoch keď ma z ničoho nič napadne, že čo keby sme šli pozrieť Čipčie? Nie je to tak dlhé, ale predsa zaujímavé a navyše, Tomáš tam ešte nebol, podľa toho, čo mi teraz prezradil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
(zdroj: Richard Uhrina)

Nezdržujeme sa. Niečo pred dvanástou hodinou vyrážame v ústrety nášmu na rýchlo určenému cieľu. Do Turia autom prídeme za 10 minút a odstavujeme ho v tieni neďaleko lomu. To teplo ho totiž riadne vykúrilo! Tak nech cestou nazad tam je už pri nasadaní príjemnejšie.

Turie počas schádzania
Turie počas schádzania (zdroj: Richard Uhrina)

Štartujeme. Kúsok nad lomom nás čaká prvé rázcestie, značenie sa vetví na žltú a modrú. My ideme modrou hore, žltou sa budeme vracať, tak, ako som zvyknutý to chodiť bežne. Tu nám smerovník ukazuje 50 minút do cieľa. Musí sa nechať, oproti iným, tento tie časy nejako nenaťahuje. Je to celkom reálna hodnota aj pre mňa, keď veľmi nezastavujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kam to pôjdeme?
Kam to pôjdeme? (zdroj: Richard uhrina)

Prechádzame ešte posledným úsekom popri lese s výhľadom na Turie a vnárame sa do porastu. Spočiatku sa ide dobre, celkovo stúpanie na Čipčie nepatrí medzi tie extra náročné. Kde-tu sa trošku sklon zdvihne, ale nejako dlho to netrvá. Podklad je vcelku suchý. Zrazu si uvedomujem to ticho. Tak blízko, a zároveň tak ďaleko od civilizácie... Nemôžem si pomôcť, ale mysľou sa vraciam k novoročnému výstupu. To boli davy ľudí! Teraz? Za celú dobu túry sme nestretli ani jedného človeka, aj keď navôkol to žilo v malom, aj vo veľkom živočíšnom druhu.

Nejaký lietajúci druh hmyzu :)
Nejaký lietajúci druh hmyzu :) (zdroj: Richard Uhrina)

Po pár serpentínach sa mi zdá, žeby sme sa mohli už vynoriť z lesa a niečo uvidieť. Kdeže! Moje domienky sú nesprávne. Čo horšie. Pozerám, modrá značka, idem ďalej širokou cestou nerozmýšľajúc kam, iba ked po chvíli si uvedomujem, že značku som už akosi dlho nevidel. No... čo teraz? Ísť nazad? Cesta sa zatáča hore smerom doľava, čo mne pocitovo hovorí, žeby sme na značku mali natrafiť. Tak pokračujeme teda ďalej v nádeji, že sa nám podarí chodník nájsť. Prechádzame popri pár popadaných stromoch a zrazu vidím, že nejaká úzka cestička sa pripája k našej "diaľnici". Otočím sa a čo nevidím? Modrá značka! Tak je dobre, nakoniec sme natrafili nazad. Ďalej pokračujeme ňou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Parádička, výhľad na Rajeckú dolinu prekrásny!
Parádička, výhľad na Rajeckú dolinu prekrásny! (zdroj: Richard Uhrina)

Prvé miesto s ako takým výhľadom nakoniec dosahujeme dosť neskôr po tom, ako som to začal spomínať. Očividne strácam už prehľad. Ale hlavne, že sme dobre. No foťáky ešte nevyťahujeme, to lepšie nás ešte len čaká a už onedlho.

Prvý pekný výhľad
Prvý pekný výhľad (zdroj: Richard Uhrina)

Ideme ďalej. Tentokrát som sa už trafil a druhé výhliadkové miestečko dosahujeme celkom rýchlo. Príde čas aj na fotenie. Volá mi Lukáš, nakoniec s ním posúvam čas stretnutia, čo je fajn, aspoň ma časovo netlačí topánka. Tomášovi sa snažím poskytnúť čo najviac info v čo najkratšom čase ohľadne fotenia, no aj tak mi to trvá dosť dlho. Chvíľu uvažujem, či mu zbytočne neposkytujem aj také vychytávky, ktoré aj tak nevyužil v dohľadnej dobe. Radšej preruším svoj výklad, urobím ešte niekoľko fotiek a ideme na vrchol, ktorý je odtiaľto už naozaj len čo bys' kameňom dohodil.

Tomáš majstruje s fotoaparátom
Tomáš majstruje s fotoaparátom (zdroj: Richard Uhrina)

Skôr ako vyjdeme hore po oblihadnutí sa vidím zopár skál. Vyzerá to odtiaľ na najlepší výhľad na Rajeckú dolinu. A tak sa vraciame ešte pár metrov dole kopcom. A veru výhľady asi najlepšie! Robíme niekoľko fotiek a už nás v ceste na vrchol nič nezastavuje. Po pár minútach sme tam.

Tesne pod vrcholom, výhľad úžasný
Tesne pod vrcholom, výhľad úžasný (zdroj: Richard Uhrina)

Dnes mi to prišlo celkom rýchle. Ani sklon mi už taký nepríde. Proste taká pohodová túra. V čom je ale iná? V prvom rade netreba cestovať ďaleko. Potom je časovo nenáročná a hlavne, ak človek chce mať kľud, niet nad to vyhnúť sa hlavným turistickým trasám Malej Fatry. Ako som spomínal, za celú dobu sme nestretli ani jedného turistu! Úsmevne si ale spomínam na spoločný Novoročný výstup, kde to bolo úplne naopak. Chodníkom sa šlo doslova jeden za druhým. Na vrchole dávame ešte niekoľko dokumentárnych fotiek, skúšam nejakú makro fotografiu, len kým sa ten hmyz dal do takej polohy, aby bol otočený smerom n mňa, dovtedy aj odletel. Teda hlavne bolo prekvapenie, že to aj vie lietať.

Fúzatý fešák :)
Fúzatý fešák :) (zdroj: Richard Uhrina)
Vrchlovoá selfie :))
Vrchlovoá selfie :)) (zdroj: Richard Uhrina)

Nadol schádzame klasicky okruhovo. Najskôr pokračujeme modrou a potom žltou. Bežíme. Času aj tak nie je nazvyš a okrem toho je to takto aj príjemnejšie, ako brzdiť nohy. Sklon je tiež mierny, takže to odsýpa rýchlo.Zrazu niečo vedľa nás zašuští. Srnky na dohľad! Ale zbadali nás, takže nič z toho, ani foťák som nemal nachystaný. Smerom dole to ale šlo ozaj rýchlo a ani neviem ako, už sme pri lome. Aj Tomáš je toho prekvapený, ako rýchlo sa nám to podarilo obehnúť.

Začiatok a koniec okruhu. Turie sponad lomu.
Začiatok a koniec okruhu. Turie sponad lomu. (zdroj: Richard Uhrina)

Čipčie je skvelý lokálny nie veľmi populárny kopec. Je to jedna z možností, ako si niekam vybehnúť, no pritom sa vyhnúť turisticky atraktívnym trasám. Pritom aj tento kopec má čo ponúknuť. Síce dosť času sa ide lesom, ale výhľady, ktoré sa nakoniec naskytnú, naozaj stoja za to. Túru by som považoval ani nie za poldennú, ale skôr za rýchlovku na 2-4 hodiny, závislé od tempa a množstvo prestávok. Práve tieto kopce považujem za poklad, lebo prinášajú iný pohľad, ako tie "tuctové" vrcholy. A panorama z nich vie byť priam neskutočná neraz. Stačí si spomenúť na výlet na Strážnu. Pridávam záverom ešte niekoľko informácii z GPS logu:

Čistý čas chôdze: 1 hodina 30 minút

Čas chôdze smerom nahor: 1 hodina

Čas chôdze smerom nadol: 30 minút

Celkový čas: 2 hodiny 40 minút

Prevýšenie: 485 metrov

Richard Uhrina

Richard Uhrina

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent Fakulty Riadenia a Informatiky na Žilinskej Univerzite v Žiline, mládežnícky tréner v basketbale, milovník prírody, športu (aj aktívne), fotografovania a príjemnej spoločnosti Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu