reklama

Krátka vychádzka na Strážnu (686 m.n.m.)

Je zvláštne, že mnohí z nás poznajú ďaleké končiny tejto zeme, poznáme obľúbené destinácie našej krajiny, ale bežne sa stáva, že nepoznáme blízke okolie, aj keď sa v ňom stále hýbeme. A pritom vie byť tak krásne...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Od utorka každý deň. Čo každý deň... každú chvíľu! Či na PC alebo na mobile. Kdekoľvek som, pravidelne kontrolujem portál SHMU a ich predpoveď počasia Vydrží to na ten piatok? Hlási sa krásne bezveterné počasie s azúrovou oblohou a vzhľadom na to, že mám dopoludnia čas, ozývajú sa opäť moje turistické chute, ktoré postupom času začali upadať do zabudnutia. Predsa len zase treba trošku prevetrať fotoaparát.

Krásny deň s azúrovou oblohou!
Krásny deň s azúrovou oblohou! (zdroj: Roman Turjak)

Piatok sa blíži a ja s radosťou zisťujem, že za niekoľko dní sa na predpovedi takmer nič nezmenilo. Začínam pomaličky uvažovať, kam by moje turistické kroky mohli viesť tentokrát. Hm, Malú Fatru, aj keď je blízko, ešte ani zďaleka nemám pochodenú... Bude ale čas na to stačiť? To nie je ale jediná otázka, ktorá ma trápi. S kým vlastne pôjdem, keď je pracovný deň? Nepatrím medzi vlkov samotárov, a tak sa začínam vypytovať známych, či by sa niekto na dopoludňajšiu akciu nepodujal.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Lietavský hrad
Lietavský hrad (zdroj: Richard Uhrina)

Je štvrtok večer cca. 23:00 a ja zisťujem, že v konečnom dôsledku nemám na ďalší deň vybavenú ani destináciu, ani spoločnosť. Čas som nevedel odhadúť a pár ľudí, ktorých som si vytipoval, nakoniec nemohli. Už som sa začínal vyrovnávať s tým, že opäť pekný deň absolvujem trochu v inom duchu, akoby sa patrilo. No zrazu mi vybehla správa od kamaráta, že bude môcť doobeda. Síce nič dlhé, ale potešilo ma to, že aspoň budem môcť využiť pekný čas. Poprosil som ho o nejaký výber. Dohodli sme sa, že pôjdeme po stopách našich hradov, najskôr na Hričov, a potom, ak zvýši čas, na Lietavu. Môže tam byť vôbec niečo zaujímavé? Však okolo tých hradov autom chodím bežne, a nikdy ma tam nič neupútalo. No vzhľadom na to, že to bolo jediné riešenie, tak súhlasím, lepší vrabec v hrsti, ako holub na streche.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Prvé výhľady
Prvé výhľady (zdroj: Richard Uhrina)

Počujem budík... Rozlepil som oči, začínam vnímať okolie. Okno mám na východnej strane a niečo tu nehrá... Slnko je už dávno von, tak prečo nemám svetlú izbu? Obavy sú tu. Odhrniem žaluzie, pozriem von oknom a.... hmla... Čo si mám o tom myslieť? Ale nedávno kamarát, s ktorým idem dnes, zhotovil fotku Lietavského hradu práve nad hmlou v slnkom zaliatej krajine! Čo tak zmeniť plány a ísť hneď smerom na Lietavu? To by nemuselo byť zlé... Začínam sa chystať a zrazu mi zazvoní mobil. Roman už volá. Pýta sa niečo v zmysle, čo to je von? Vravím, že asi len nízka hmla. Akoby sme sa telepaticky spojili, aj on mi navrhuje, že či nejdeme najskôr teda pozrieť ten Lietavský hrad. Ani neváham, súhlasím a idem dobaliť zvyšky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lietavská Svinná
Lietavská Svinná (zdroj: Richard Uhrina)

Balenie je kapitola sama o sebe. Beztak s tým mám problémy to rýchlo všetko pochystať. Teraz je ten problém ale komplikovanejší. Večer som sa vôbec nenachystal, neviem čo všetko budem potrebovať a mám konečne nový batoh, aby som všetko pohodlne vopchal. A tak, vravím si, 45 litov, to je miesta až až. A postupne balím. To treba, ešte to, ešte tamto, kompletnú fototechniku... Batoh sa plní a plní a plní, až nakoniec je úplne plný. Jediné šťastie, že nebol čas veľmi uvažovať nad tým, čo z neho vybrať. A koniec koncov, vravím si, aspoň si to vyskúšam na kratšej trase, ako je to chodiť s takou záťažou, predsa len s tým skúsenosť nemám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Pohľad na Lietavskú Svinnú z najvyššieho miesta.
Pohľad na Lietavskú Svinnú z najvyššieho miesta. (zdroj: Richard Uhrina)

Roman prišiel akurát načas. Ja som narýchlo ešte dobalil posledné veci, zhrabol "mobilné" raňajky (čo už, aj balené croissanty museli stačiť) a šup do auta. Prvá zastávka bola na Hájiku, kde sa kolega bol prezliecť a nachystať. Hmla sa pomaličky začínala rozplývať, čo začínalo robiť škrt na naše plány - vidieť Lietavský hrad v inverzii. No aj napriek tomu sme pokračovali v našich upravených plánoch z dňešného rána. Ďalej sme pokračovali do Lietavskej Svinnej autom, odkiaľ sme putovali do okolitých kopcov už po vlastných. Medzičasom sa k nám pridal ešte Vlado, ktorý bol odtiaľto a bol našim "sprievodcom". Ten nám povedal, že tu hmla ani nebola (No super! A my sa kvôli nej sem naháňame...). A tak štartujeme našu krátku púť.

Výhľady do ďaleka
Výhľady do ďaleka (zdroj: Richard Uhrina)

Som skutočne nadšený počasím. Za posledné dni to naozaj nevyzeralo, žeby mohlo byť tak pekne. Obloha je azúrovo modrá, výhľady veľmi slušné. Priznám sa, že ani netuším, kade nás Vlado viedol. Najskôr nejakou poľnou cestou a na križovatke nejakých trás, ktorá ani nebola označená sme sa vybrali snáď tou najstrmejšou trasou do hora. Vďaka tomu som si mohol odskúšať, čo je to vláčiť plný 45-litrový batoh. Nakoniec vôbec neviem, načo som sa tak nabalil. Zrejme som prvýkrát pocítil možnosť neobmedzovať sa, a tak som to patrične aj využil. V konečnom dôsledku, vecí na prezlečenie, polovice fototechniky, termosky s čajom a niekoľko ďalších drobností, som sa ani nedotkol. Ale aspoň mám skúsenosť, že na takéto krátke výlety sa neoplatí veľmi baliť a do kopca sa každé kilo naviac počíta niekoľkonásobne. Vytiahol som teda trekingové palice, terén bol v súvislej tenkej vrstve zasnežený s listnatým podkladom, takže kde tu sa trošku šmýkalo. Mať preto štyri oporné body bolo výhodné. Stúpanie je ako strmé, tak aj krátke. Za pár minút sme už na hrebeni.

Lietavská Svinná
Lietavská Svinná (zdroj: Richard Uhrina)

Dostávame sa k prvej výhliadke. Som príjemne prekvapený, že za niekoľko minút kráčania do kopca získate skutočne krásne výhľady na blízke okolie, ale aj vzdialenejšie štíty. Pozerám sa na okolie a čudujem sa, že pohľady sú pre mňa úplne cudzie. Teda okrem hradu Lietava, aspoň niečo. Vyťahujem foťák, objektív s ohniskom 18-135mm v tomto prípade poslúži veľmi dobre. Robím niekoľko fotiek. Čas ale plynie celkom rýchlo, pretože vybalenie a zbalenie chvíľu trvá. A tak opäť foťák vkladám naspäť do batohu aby sme sa mohli pohnúť.

Na vrchole. Strážna (686m.n.m.)
Na vrchole. Strážna (686m.n.m.) (zdroj: Roman Turjak)

Pokračujeme ďalej, kde tu sa ešte pristavíme, ale žiadny extra lepší výhľad nenachádzame, až nakoniec prídeme na najvyšší bod našej túry, trošku vyššie položené skalné bralo. Vrch Strážna. Žiadny extra vysoký kopec. 686 m.n.m. dalo len niečo okolo 230 metrov prevýšenia. Okolité stromy nezavadzajú a tak začínam fotiť okolie. Výhľad máme na Lietavskú Svinnú. Vlado sa s jeho mladým štvornohým priateľom Dimom, ktorý nás sprevádzal cestou hore, rozhodol vrátiť nazad. Dáme mu ešte pamätnú fotku a fotím krajinu ďalej. Po kratšom zvážení sa rozhodujem vymeniť objektív za moju obľúbenú Tokinu s ohniskom 11-18mm. Konečne niečo pre mňa! Jedným záberom sa mi darí zachytiť relatívne veľkú časť okolia. Škoda je len tá, že ani ten najlepší fotoaparát nedokáže nikdy zachytiť celú tú krásu a tie pocity, ktoré človek prežíva dokonca aj na takýchto menších kopčekoch. Fotím ešte krajinu, fotíme sa navzájom a nakoniec fotím ešte menšiu skupinku 4 miestnych turistov, ktorí si tiež prišli užiť slnečného počasia. Pozerám na hodinky a na moje prekvapenie je už len niečo tesne pred poludním. Po krátkej porade sme sa s Romanom rozhodli vrátiť pôvodnou trasou a už nikam neísť, keďže popoludní nás oboch čakajú ešte nejaké povinnosti.

Dimo :)
Dimo :) (zdroj: Richard Uhrina)

Cestou späť spravím ešte niekoľko fotiek. A aby som neostal nič dlžný Lietave, tak pri schádzaní strmým úsekom spravím ešte niekoľko fotiek aj jej, pričom v pozadí fotiek vykukuje aj Žilina. Prichádzame k autu, pri ňom stoja tri kačky, ktoré vyzerajú, že snáď k tej zemi v tej zime primrzli. Vcelku tesne ich obchádzame, tie sa ani nepohnú. A tak si vyslúžia pred nástupom do auta ešte nejakú fotku.

Lietava a Žilina v pozadí
Lietava a Žilina v pozadí (zdroj: Richard Uhrina)

Odchádzame. Ja nakoniec s veľmi dobrými pocitmi. Využil som pekný deň a pozrel niečo iné. Najradšej mám síce poldenné túry na vyššie kopce, ale po tejto skúsenosti mením názor. Pôvodne som si myslel, že okolité kopčeky nestoja vôbec za návštevu. Zdanie klame. Niekedy sa dokonca z nižších vrcholkov naskytnú krajšie výhľady, ako z tých vysokých. Aj tu platí, že výška nie je rozhodujúca a kým človek nenavštívi to, čo sa na prvý pohľad zdá ako zbytočnosť, tak sa pravdu nedozvie. Určite sa niekedy nabudúce nechám na niečo podobné nahovoriť do blízkeho okolia. Rozhodne sa oplatí ho poznať aj z inej perspektívy.

Miestni obyvatelia :)
Miestni obyvatelia :) (zdroj: Richard Uhrina)
Richard Uhrina

Richard Uhrina

Bloger 
  • Počet článkov:  29
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent Fakulty Riadenia a Informatiky na Žilinskej Univerzite v Žiline, mládežnícky tréner v basketbale, milovník prírody, športu (aj aktívne), fotografovania a príjemnej spoločnosti Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu