Návšteva Chaty pod Kľačianskou Magurou... Vlastne až Suchého...

Autor: Richard Uhrina | 20.10.2016 o 19:40 | (upravené 20.10.2016 o 19:48) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  939x

Po úspešnej akcii na Minčole padla dohoda o budúcej dohode v prípade priaznivého počasia, že niečo podobné v dohľadnej dobe zopakujeme. Tentokrát návrh padol z radov rodičov na Chatu pod Kľačianskou Magurou.

Minčol zožal úspech a celkovo sme sa tam našli dobrá partia ľudí. A aj napriek tomu, že si nikto otvorene nestažoval, medzi riadkami sa dalo dočítať, že najbližšia akcia by mala byť trošku menej náročná. Prečo nie? Aj tak ide hlavne o to, aby sa títo ľudia spájali a spoznávali. Preto bude lepšie, aby to bolo pre nich príjemné.

Rýchlo sme vyhodnotili prvú akciu s tým, že padol návrh aj na druhú. Marek s Katkou dali ich obľúbenú destináciu - Chatu pod Kľačianskou Magurou. Mne sa trošku málilo, preto som doplnil alternatívu ešte aj s výstupom na samotný Suchý a padol návrh aj s prechodom na Chatu pod Suchým. Väčšina z prvého výletu však bola za tú najkratšiu variantu aj vzhľadom na podvečerné povinnosti. A tak sa odsúhlasila destinácia. Bude to chata ľudovo pomenovaná Magura.

Môžeme ďalší víkend, hlásia sa mi niektorí. Žeby? Ako nechcel som termín veľmi odkladať, ale žeby sme išli dva víkendy hneď po sebe? Ale tak... prečo nie? Keď je chuť, treba to využiť. Len vydrží aj počasie? To nie len že vydržalo, ale na víkend dokonca padli predpovede vysokých teplôt a slnečného počasia. Hlavne na sobotu. Paráda. Takže sa ide. Zostava veľmi podobná tej minulej, len s drobnými obmenami.

V sobotu ráno len rýchlo veci nahádžem do tašky. Keďže odchod máme 8:00 musel som si trošku privstať. Ale pobalím sa rýchlo. Pozerám aktuálnu teplotu, niečo okolo 10 stupňov, von hmla, sychravo, ale cez deň má byť slnečno cez 20.... Ako sa len obliecť? Nakoniec to vyriešim tak šalamúnsky. Dávam krátke nohavice s tým, že na vrch nahadzujem Polartecovú mikinu. Na odvoz von čakám ešte okolo 10 minút, ale vďaka tomuto kompromisnému riešeniu a bezvetriu mi je príjemne.

V kolóne vyrážame do Turčianských Kľačian. Hmla sa trošku petrhla pri Strečne, no po príchode na parkovisko je opäť ako v sude. Ale nálada je dobrá, ľudia sa medzi sebou bavia, akoby sa poznali roky, pritom len minule sme mali prvú takú spoločnú akciu. Tempo je pohodlné, však aj zostava je veľmi pestrá. Neviem prečo, ale aj tá hmla na mňa pôsobí vcelku upokojujúco.

A už sa prediera modrá obloha nad nami postupne. Dostávame sa nad rannú hmlu a hneď je na pocit teplejšie. Diskutujeme o túrach, pobytoch, o športe. Pri studničke sa všetci počkáme a chvíľku oddychujeme. No je čas ísť opäť ďalej. Kúsok vyššie je možnosť si vybehnúť časť túry aj lúkou, a tak to využívam. Slnko príjemne hreje a pri pohľade nazad vidím... vlastne nevidím. Ranná hmla sa stále nerozplynula. Pod oblačnou pokrývkou sa nachádza Martin. Ten uvidíme ale až počas schádzania. Spravím zo dve fotky a prichádzam k ostatným, kde sa cesty spájali opäť.

"Odtiaľto je to už len kúsok" vraví Katka. Hm, tak to naozaj je taká pohodička. A bolo to naozaj tak. O chvíľu sa už pekne ukázala chata. Pozerám, že za nami hmla sa ešte stále nerozplynula. Mohlo by to byť pekné si to odfotiť zo Suchého, ak by sa ešte udržala. Pána Pavla nahováram, či by nešiel vybehnúť ešte na Suchý. Ja som už rozhodnutý že idem. Po chvíľke váhania sa nakoniec pridáva, pričom idú ešte ďalší traja mladíci s nami. Ostatní ostávajú na chate... asi... Vyrazili sme totiž skôr, ako stihli všetci prísť, aby sme šetrili čas.

Vychádzame lúkou vyššie, tu už vidieť pekné jesenné farby listnatých stromov a krovín. Na sedlo je to ale relatívne ďaleko, no veľa výškových metrov nespravíme. Dokonca čo to aj sklesáme na záver. Vykúkame nakoniec z lesa a pred nami sa vynára "stena" so smerovníkom na jej spodku. Sme na Sedle pod Suchým.

"Za 20 minút sme hore" - tvrdí pán Pavol. No na smerovníku píšu 45 minút. Žeby sme to až tak rýchlo dali? Púšťame sa do boja so strmým sklonom. Napredujeme konštantným tempom. Kde tu postojíme trošku, čo využívam na nejaké fotky. Výhľady aj počas stúpania sú veľmi pekné. Ani sa nenazdáme a sme na hrebeni, pričom potrebujeme ešte zdolať pár výškových metrov na zdolanie vrcholu.

Ďalšia fajka! Ostáva na hlavnej časti krivánskej Malej Fatry už len Stratenec, ktorý je kúsok ďalej a Malý Kriváň. Pritom na menší z dvojice Kriváňov som to už niekoľkokrát plánoval, no ani raz som sa tam zatiaľ nedostal. Teraz je už naozaj najvyšší čas. Suchý ma ale milo prekvapil. Fotiek z neho som nejako veľa nenašiel, preto som si myslel, že výhľady odtiaľ za veľa nestoja. Opak je pravdou. Keďže sa nachádza ku koncu krivánskej časti, výhľady od východu až po západ smerom cez juh sú úžasné!

České dievky sa tu chcú odfotiť. Do rúk sa mi dostáva mobil, dva, tri... štyri... To mám nafotiť na každý? Ach jo... Tak postupne ich pomením, nafotím všetkých a požiadam ešte o protislužbu, aby niekto od nich cvakol aj nás. "Nejaký povedomý hlas to tu počujem..." Kto to na mňa hovorí? Aj mne je povedomý. Aha ho! Matúš z našej katedry sa sem dostavil.To je prekvapenie! Hlavne keď sa učiteľ so žiakom stretnú takto nečakane na horách. Porobím ešte niekoľko fotiek a poberáme sa pomaly každý po svojom nazad.

Na chatu prichádzame asi po dvoch hodinách odkedy sme sa odtiaľ vzdialili. Vrava je tu ešte veľká tak sa na hodinku pripájame. Potom si dávame ešte spoločnú fotku všetkých zúčastnených a vyberáme sa nadol. Doteraz som necítil prakticky žiadnu únavu, ale od chaty až kým sme nezišli to na mňa nejako všetko doľahlo. No vidieť radosť u všetkých ma napĺňa vnútorným uspokojením a dáva nádej, že nám to bude klapať ako na ihrisku, tak isto aj mimo neho. Uvidíme, kedy sa nám zase podarí niečo podobné zorganizovať, keďže počasie sa má už pokaziť a prichádzajú už aj zápasy počas víkendov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?